Keď sa zamýšľame nad tým, čo drží modernú slovenskú štátnosť pohromade, nájdeme dátumy v kalendári a mená politikov. Skutočné piliere štátnosti sú však hlbšie zakorenené – sú to hodnoty, inštitúcie a skúsenosti, ktoré umožnili, aby Slovenská republika po roku 1993 obstála a vyvíjala sa ako samostatný štát. Skúsenosť Slovenska so štátnosťou je ale historicky veľmi krátka. Dvadsaťročná existencia prvej ČSR (1918 – 1938), šesťročná existencia vojnového slovenského štátu (1939 – 1945), štyridsaťročná existencia ČSSR (1948 – 1989) a tridsaťročná existencia dnešnej Slovenskej republiky (1993 – 2025) sú všetko len fragmenty dejín. V európskom kontexte ide o veľmi krátke časové úseky, ktoré skôr svedčia o labilite než stabilite. Na postsovietskom priestore vidíme viaceré útvary – ako Abcházsko, Podnestersko či Náhorný Karabach – ktoré existujú rádovo podobné desaťročia, a predsa je jasné, že skôr či neskôr zaniknú alebo sa transformujú (arménska enkláva Náhorný Karabach zanikka v r. 2024). Preto je pri každom pilieri slovenskej štátnosti potrebné skúmať, nakoľko je solídny, a nakoľko ide len o symbolický či fiktívny základ.